SEDEM DNÍ BEZ EINSTEINA
Záloha slovného prepisu virtuálneho
stretnutia.
Zapísal: SAM
21:15 máj 2003
Kód pre pripojenie k serverom:
WSE34R56G809JHGFF654DSAHJU7ZGVCFDR4ERTZ
Virtuálna brána: www.gewo.info
Heslo: ••••••
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | R1 | R2 | R3 | R4 | R5 | R6 |
Ako k tomu došlo...
Celé sa to začalo v období, keď som bol asi tri mesiace zavesený na internetových testoch. Nepoznáte to? Otvoríte si proste stránku so znalostnými testmi a celé hodiny vypĺňate možnosti s vybranými odpoveďami. Po niekoľkých dňoch už poznáte automaticky správne odpovede a ste v daných testoch hviezda. Prechádzate na inú oblasť otázok, potom na iný server a tak stále dokola vás ženie túžba byť lepší a lepší. Po mesiaci sa vám už zdá, že všetky testy sú na jedno kopyto, alebo akoby ich tvoril ten istý človek. Po dvoch mesiacoch už ani nemusíte rozmýšľať automaticky viete- hlavné mesto Argentíny - C, názov chemickej zlúčeniny - A, Pohorie v Karpatoch - A, odborný názov tuberkulózy - C a tak ďalej, a tak ďalej...
Vlastne som bol pol roka nezamestnaný. Chodil som z pohovoru na pohovor, z testov na testy z konkurzu na konkurz. Všetkých spoluúčastníkov som ohuroval svojim rozhľadom, vedomosťami a rýchlymi reakciami. Potenciálni zamestnávatelia krútili hlavou, ako je možné, že taký sčítaný človek nerobí v nejakom vedeckom ústave a napriek tomu mi chodili domov odmietavé odpovede: "Ľutujeme, ale Vás nemôžeme prijať lebo: bla, bla, bla...“
Po takejto frustrácii som sa ešte intenzívnejšie vrhal na sebazdokonaľovanie a úmorne sa prebíjal cez najkrkolomnejšie odborné testy. Z nedostatku možností som napokon na počkanie sfúkol fyzikálne testy niekoľkých renomovaných univerzít. Samozrejme mimo vzorcov a matematických odvodení, ktoré sa mi bridia. Pri svojej naivite som nevedel pochopiť, že človek, ktorý vie len trocha viac ako je priemer, je potencionálne nebezpečný a pre mnohých zamestnávateľov absolútne neprijateľný. Teraz to už viem, vlastne som to podvedome stále tušil. No nemohol som si to pripustiť. Tak mi treba!
Jedného dňa (bolo to na prelome apríla a mája), mi prišla domov obálka zo Ženevy. Bol som z toho blbý, lebo mimo rodného Slovenska som žiadny konkurz nerobil a oni mi písali, aby som sa dostavil vo veci možnej spolupráce do nemenovaného fyzikálneho ústavu, pričom v prílohe som mal lístky na vlak a na lietadlo z Viedne. Svoju účasť som mal z hľadiska termínu potvrdiť mailom, čo som urobil obratom. Rodine (hlavne manželke, lebo deti majú svoje vlastné pubertálne starosti) som ukázal pozvánku a s prognózou: "neviem kedy sa vrátim“ som sa rozlúčil a vyrazil do centra Únie.
Ženeva ma privítala vlahým, takmer májovým dňom, plným slnka a dobrej nálady .Taxikárovi som dal lístok s adresou a o prekvapivo krátku dobu mi pokynul rukou, že som na mieste. Na vrátnici vo vestibule ústavu sa po predložení papierov službukonajúca pani začala chovať, akoby prišiel najmenej minister rezortu pre vedu a vzdelanie. Naliala mi kávu a všemožne sa ospravedlňovala, že budem musieť počkať, lebo pán profesor Heiber či Reiber, už síce o mne vie, ale až teraz vyrazil z domu a príde si po mňa. Medzitým ma ako nejakého exota obzeralo niekoľko ľudí a niektorí sa spiklenecky usmievali: "Ááá idete za pánom profesorom, to je dobre...“
Pán profesor prišiel ako sa na správneho profesora patrí. Namiesto toho, aby sa zastavil vo vestibule vybehol kdesi hore schodiskom a pani z vrátnice ho musela pol hodiny hľadať.
Vraj sa trikrát minuli... Keď som konečne bol odovzdaný svojmu mecenášovi išli sme spolu k jeho autu, ktorým sme sa odviezli na druhý koniec mesta.
V starej, ale perfektne rekonštruovanej budove nás už čakali. Bol som predstavený nejakým pánom, všetci ma potľapkávali po pleci a vyjadrovali nekonečné nadšenie, že som prijal ponuku na spoluprácu. Začalo mi to byť už divné a bol som nesmierne zvedavý o aké sprisahanie tu vlastne ide.
Našťastie všelijakí zbytoční páni sa po chvíli porúčali aj s mojim pánom profesorom a ja som ostal v tuctovej pracovni sám so sympatickým pomerne mladým mužom, ktorí si nechal hovoriť Smith. Hovoril nemecky s cudzím prízvukom, ale ja som mu veľmi dobre rozumel, pretože sa snažil artikulovaťspisovne, čo Nemci zásadne nerobia. Myslím, že keby som si vybral jeho rodný jazyk, nerozumel by som mu ani slovo. Namôjveru vyzeral ako Ind, alebo Pákistanec. Ja iný jazyk tak dobre neovládam, preto som bol rád, že som dostal možnosť výberu.
Náš rozhovor prebiehal asi takto:
Smith: "Tak vitajte pán Sepš v centre európskej vedy! Ja pevne verím, že naše stretnutie zavŕšime reálnou dohodou o spolupráci na našom projekte, do ktorého vásvybral nášinštitút. Asi na úvod horíte zvedavosťou, čo vám také chceme ponúknuť...
Bude to účasť na zvláštnom projekte. My sme ho obrazne nazvali projektom neurónovej holografie. Je to úplne nová oblasť výskumu, v ktorej sme za posledné roky dosiahli také experimentálne pokroky, že dnes stojíme pred rozhodnutím aplikovať naše poznatky do vrcholnej podoby. A práve vy vzhľadom na vaše teoretické výsledky ste jediným kandidátom, ktorého vybral počítačový program z tisícky horúcich kandidátov. Presvedčili nás predovšetkým výsledky vašich znalostných testov, ktoré ste absolvovali na viacerých fyzikálnych inštitútoch cez Home internet testing..."
Ja: "Počkajte, ale to som si len skúšal, ja som nevedel, že to je on line! Veď ja som dokonca ignoroval všetky otázky s matematickými a fyzikálnymi vzorcami a..."
Smith: "No presne o to ide! Ste človek s mimoriadne dobrou fyzikálnou predstavivosťou a širokým rozhľadom, nezaťažený postulátmi, odvodeninami dráhových integrálov a celej tej štafáže, ktorá tvorí modernú fyziku a na ktorej musíte stavať bez ohľadu na to, či sa vám to páči alebo nie...
Nemal by som vám to hovoriť, ale pravdou je, že súčasná fyzika a predovšetkým kvantová termodynamika sú v určitej, no povedzme, kríze. Desiatky rokov zaužívané postupy riešenia zákonitostí pohybu častíc a energie z nás vychovalo vedcov, ktorí stratili kontinuitu s klasickou fyzikou a tak sa točíme stále na jednom mieste. Kopíme chyby naviazané kdesi v minulosti a nevieme ich odhaliť. Rozmýšľame v matematických koreláciách a očami matematiky sa dívame na problémy. Vznikajú nám z toho x-rozmerné svety, prapodivne štruktúrované priestoročasy, takmer každú rovnicu podrobujemerenormalizácii, však viete o čom hovorím...
Ani nositeľ nobelovej ceny Richard Feynman sa netajil tým, že svoje diagramy a dráhové integrály navrhoval cestou intuitívnych úprav a aproximácií, teda snažil sa vtesnať vzorce do experimentálnych výsledkov. Všetko síce navonok funguje, aj výsledky spĺňajú očakávania, ale nie je to košér a nefunguje to v celom rozsahu.
V minulom storočí sme na urýchľovačoch vyprodukovali toľko častíc, že sme sa v zúfalstve museli pre štruktúru jadra vymyslieť farebnú kvarkovú skladačku, ale aj tá funguje len za pritiahnuté vlasy. A sme znova v tom. Z experimentov nám vyliezajú ďalšie prapodivné monštrá, z matematických výpočtov celkom iné, ešte experimentálne neobjavené a my sme na najlepšej ceste, aby sme zo záplavy častíc dostali vredy... Pritom sa nám vo vesmíre kopí obrovské množstvo tmavej neviditeľnej hmoty, galaxie sa chovajú prapodivne, o zjednotení síl interakcie a gravitácie stále iba snívame..."
Ja: "Obávam sa, že vám v tom nepomôžem a priznám sa že nemám lepšiu teóriu ani nevidím náznak riešenia ktorým by som prispel a ..."
Smith: "Kľud, my to od vás nežiadame a myslíme si, že ani nie je v silách jednotlivca, aby sa prehrýzol cez tak široký rozsah informácií a faktov. Vy budete mať za úlohu viesť kolégium svetových vedcov ale nezľaknite sa – iba fiktívne!"
Ja: "Tomu naozaj nerozumiem..."
Smith: "Vy nám požičiate časť svojho mozgu a my sa zatiaľ postaráme o vaše telo."
???
"Počkajte, neznepokojujte sa, nebudeme Vás rezať, ani vŕtať, všetko vám podrobne vysvetlím.
Spomínal som náš projekt neurónovej holografie, že? Podarilo sa nám vyvinúť metódu pomocou ktorej dokážeme zabezpečiť spoluprácu počítačov so šedou kôrou mozgovou.
Viete čo je virtuálna realita? Vidím že viete. Kým bežná virtuálna realita sa vytvára pomocou obrazovej a zvukovej informácie a rôznych hmatových a iných senzorov, my vám obraz generovanýveľmi výkonnou sieťou serverov budeme premietať priamo do mozgu. Teda žiadne 3D okuliare, žiadna obrazová prilba sférické plátno a tak podobne...Vy dostanete obraz virtuálneho sveta priemetom do mozgu. V tomto svete vám budeme vytvárať tak vernú ilúziu reality, že bude na nerozoznanie od skutočnosti. Váš mozog bude hrať úlohu počítača do ktorého pôjdu údaje zo siete, ktorá výkonom a kapacitou niekoľkonásobne predčí všetko, čo sme doposiaľ skúšali. Len ľudský mozog dokáže z takej záplavy informácií operatívne filtrovať to, čo je práve nutné, na rozdiel od bežného počítača, ktorý by sa pokúšal poctivo spracovať všetko, čo mu posielame a pri našich pokusoch by sa dostával do kolapsu, alebo riešenia vyberal nefektívne. Naviac vy budete do premietanej ilúzie aktívne vstupovať a budete do virtuálnej reality vnášať váš osobitý intelekt, teda vaše vlastné JA..."
???
"Aby to nebolo také jednoduché, musím vám povedať, že mozog nerozumie strojovému kódu a nerozumie ani klasickému analógovému, alebo digitálnemu výstupu, ako sám tušíte. Preto bolo najťažším orieškom nájsť spôsob komunikácie, ktorý by bol pre živé neuróny zrozumiteľný a neškodný. Inšpirovali sme sa princípom holografie, ale s tým rozdielom, že kódovanie i modulácia prebieha v mikrovlnnom pásme. Detaily vám žiaľ nemôžem vysvetľovať, pretože je záujmom vlády i rezortu obrany, aby sa tento objav nijak nepublikoval."
Ja: "Ale veď ja som ešte nepovedal áno! Prečo mi teda všetko tak detailne líčite?"
Smith: "Pretože vy nemôžete našu ponuku v žiadnom prípade odmietnuť! S tým sa proste nepočíta."
Ja: "?"
Smith: "Ste nezamestnaný, potrebujete peniaze a my vám ponúkneme toľko že sa vám hlava zatočí. A ste tvorivý typ. Neverím, že nechcete prispieť na oltár vedy! Tomu neverím, že odmietnete stretnúť sa s takým géniom ako je trebárs Albert Einstein!"
Ja: "Myslíte po jeho smrti?"
Smith: "Tak je, to hlavné príde teraz a dobre ma počúvajte Nalim, môžem vám tak hovoriť nie? Podstata projektu spočíva v tom, že vo vašej hlave sa stretnete s elitou svetovej fyziky, s vedcami, objaviteľmi a priekopníkmi svojej doby! Každého z nich bude mať na starosti sieť výkonných megaservrov a každý z nich bude mať optopripojenie do celosvetovej siete s možnosťou okamžitého získania informácií. Napríklad len navizuálnom generovaní každého vedca bude súbežne pracovať v jednom okamihu aj tisíc počítačov. Iná skupina bude generovať jeho intelekt, iná povahové rysy a ďalšie budú zabezpečovať verbálne funkcie. Proste sme pre každého z nich vyrobili osobitný program, ktorý vytvára z povahy jeho vedeckých prác, zápiskov, spomienok, spomienok priateľov a dobových záznamov jeho ego! Rozumiete mi priateľu? Bude tam, vo vašej mysli, bude vyzerať ako skutočný, bude myslieť a konať ako skutočný a bude maximálne sa stotožňovať so svojim vlastným ja... A pritom ani jeden z nich už dávno nežije!"
Ja: "Ak tomu dobre rozumiem, budem im klásť vami pripravené otázky a vy si ich budete z môjho mozgu nahrávať. Alebo tak nejako?"
Smith: "Musím vás sklamať také jednoduché to nie je. Nedokážeme čítať myšlienky a neexistuje žiadna metóda (aspoň zatiaľ), ktorá by umožňovala monitorovať vaše myšlienky.
To, čo sa bude odohrávať vo vašej mysli uvidíte len vy. My očakávame od vás, že nám podáte o tom čo sa udeje objektívnu informáciu."
Ja: "Teda keď sa skončí virtuálny program ja vám všetko vyrozprávam, alebo napíšem hodnotiacu správu..."
Smith: "Nie, nie, nie... To by bolo veľmi jednoduché, žiaľ to takto nefunguje. Vy si totiž nič nebudete pamätať. No nepozerajte sa tak na mňa, je to tak! Aby sme mohli urobiť holografický priemet do šedej kôry mozgovej pri takej malej hodnote mikrovlnného žiarenia, ktorá nijak nepoškodí neuróny budeme musieť odstrániť všetky šumy neurónového pozadia, medzi ktorými dominuje hlavne pamäťové úložisko .Budeme teda môcť pracovať len s vašou krátkodobou a operatívnou pamäťou a ostatné centrá mozgu budeme držať špecifickými biologickými vlnami v útlme. Váš stav počas experimentu bude blízky hlbokému spánku bez snov až a to sa nezľaknite, skoro na hranici kómy. Preto si nič nebudete pamätať. Budete napojený na prístroje, ktoré sa budú starať o vaše biologické pochody, budeme vás kŕmiť infúziami, budete ležať na špeciálnej vzduchovej vrstve v senzorickom skafandri, aby sa vám neurobili preležaniny... Počkajte, nevstávajte, nie je to nič strašné! Je to úplne bezbolestné a nezanechá to na vás žiadne následky.
Sadnite si prosím! Máme to otestované na stovke dobrovoľníkov i ja sám som prešiel trojdňovým cyklom a som tu... Ukľudnite sa. Dobre, dobre, pýtajte sa. Možno idem na vás trochu zhurta..."
Ja: "Nie, ale ja si to musím rozmyslieť, ani žene som nič nepovedal, mám na budúci týždeň veľmi dôležitý konkurz na miesto obchodníka a ..."
Smith: "Sľubujem Vám Nalim, že keď sa toto podarí ja osobne vám nájdem také miesto, kde budete môcť ukázať svoje kvality! Aký vy chcete byť obchodník- prosím vás!"
Ja: "Tak prosím pokračujte, ale povedzte mi všetky utrpenia, ktoré ma čakajú, nech to mám za sebou!"
Smith: "Nepreháňajte, nebude to nič nepríjemné a celé sa to za týždeň úspešne skončí. Chcem tým povedať, že strávite sedem krásnych virtuálnych dní v družnej besede s ľuďmi ktorých intelektuálne kvality formovali naše poznanie až na prah modernej fyziky. Otvorene vám hovorím, že vám nesmierne závidím. Veril som, že opäť vyhoviem testom a pôjdem do toho ja, ale žiaľ nie som dosť nad vecou. Ako profesionál som asi nevratne zdeformovaný školským a doktorandským systémom, ktorý spočíva v úlohe nekonečného zdokonaľovania a dokazovania názorov svojho učiteľa a vedúceho výskumných prác. A potom som to samozrejme požadoval aj od svojich študentov a robilo mi to dobre, že dokázali aj platnosť toho, o čom som vnútorne pochyboval. Dnešní mladí doktorandi sú tak nabití teóriou že vám matematicky zdôvodnia čo len chcete a idú za svojim cieľom nehľadiac na obete. Ale o inom som chcel... Teda vráťme sa k vašej úlohe. Budete teda hostiteľom v svojej hlave a budete do deja aktívnevstupovať. Vraveli sme si, že nám budete podávať informácie. Je tu samozrejme nesúlad – vy ste v umelej kóme a ja od vás chcem komunikáciu, čo zjavne neide. Vyriešili sme to tak, že nám budete písať, každý večer po skončení virtuálneho dňa. Viem, viem čo sa chcete spýtať! V princípe ide o to, že ak vy budete vo virtuálnom vedomí vykonávať túto činnosť, ktorá spadá do kategórie silného podvedomia, nahustená od školských čias, potom svalová motorika prostredníctvom nervových podnetov je schopná vykonávať rukou, ktorú používate na písanie nepatrné svalové pohyby, ovládané nervami, ktoré sme za určitých podmienok schopní dešifrovať.
Budeme k tomu potrebovať v danom okamihu koordinačný signál a ten si odoberieme priamo z vášho mozgu, z centra zodpovedného za písanie. No a sme pri prvom a poslednom narušení vašej integrity. Boli ste už niekedy na akupunktúre? Nie? Škoda. Nemám teda vhodné prirovnanie. Dobre, skúsme pichnutie komára. Cítite ho? Najprv samozrejme nie, až kým sa vám nezačnú prejavovať dôsledky látky ktorú vylučuje komár aby zabránil zrážanlivosti krvi. Teda to prvotné pichnutie je jediné čo vás ešte okrem infúzií čaká. Pneumaticky vám nastrelíme do oblasti zodpovednej za písanie cez lebečný šev sondu s termoopto- prevodníkom a optickým vláknom tenším ako vlas. Miesto sa zameria pomocou CT. No a my máme cestu pre jediný nešumový signál, ktorý pripadá do úvahy a vy nám raz denne prostredníctvom neho pošlete pomocou Sama písomnú správu.
Ja: "Aký Sam máte na mysli? Čo to je za zariadenie?"
Smith: "Skoro som zabudol! Teda Sam nie je zariadenie. Sam je váš virtuálny asistent. Bez neho by celý experiment vôbec nebol možný. Je to náročné na pochopenie, ale Sam je vlastne umelá inteligencia a samostatný koordinátor celého experimentu. Akýsi virtuálny router. On riadi činnosť všetkých zdrojových servrov a prístupových sietí, on je prostriedkom spätnej väzby, pomocou ktorej sa bude vo vašej mysli synchronizovať virtuálny svet. Veď akoby sme my vedeli, surovo povedané. zaostriť a naladiť holografický signál, keď my do vás nemôžeme vidieť a vy ste vlastne v úplnej kóme. Spoliehame preto na subjekt virtuálnej inteligencie, ktorého voláme Sam.
Každý z nás, kto prešiel testmi ho mal v svojom vedomí a je to nevyhnutný prvok bez ktorého to vôbec nejde. Je síce nevýhodou, že ho nemáme úplne pod kontrolou a riadi sa len všeobecnými zásadami ktoré sme mu vytýčili, ale iný spôsob zatiaľ neexistuje.
Sam vás teda povedie virtuálnym svetom, obsadí časť vašich neurónov a bude akýmsi umelým rozšírením vášho intelektu a spojením s vonkajším svetom počítačovou sieťou. On bude kódovať virtuálnu projekciu prostredia, riadiť bootovanie a prístupy osôb, prenos informácií, jazykový transfér. Ozaj vy ani nebudete vedieť akým jazykom, ktorý vedec hovorí, budete jednoducho používať materinský jazyk a počuť len materinský jazyk.
Sam zaistí aj skutočnosť, že virtuálne osobnosti budú rozumieť odborným výrazom, nepoužívaným v ich dobe, pretože chceme aby sa modeloval ich skutočný intelekt nezávislý od doby v ktorej žili a teda aj nezávislý od úrovne dobového poznania. Domnievame sa, že intelekt génia 16 storočia sa ničím nelíši od génia 20 storočia, iba jeden nemá v danej dobe výrazové a všeobecne dohodnuté prostriedky na plné vyjadrenie svojich logických postupov úvah a myšlienok, ako ten druhý. Vo virtuálnom svete túto možnosť dáme obom a vašou úlohou bude ustrážiť túto rovnosť podmienok a šancí. Rozumiete, však? Ďalšou dôležitou Samovou úlohou bude strážiť váš biologický virtuálny režim, pretože pri prvých pokusoch sme mali problémy s preťažením a potom s návratom pokusných osôb. Váš pobyt bude mať cykly práce, oddychu, spánku, zábavy a dokonca si vyskúšate virtuálne chute, vône a iné pocity blízke realite. Počas povinného spánku Sam prekopíruje záznamy z vašich úložísk dlhodobej pamäte na virtuálnu a potom vonkajšiu sieť v špecifickom kóde tak, aby vám ich mohol poskytovať počas vašej úlohy. Inakby ste proste nemohli využívať svoj intelekt a dlhodobé skúsenosti, pretože počas plného virtuálneho vedomia sú tieto centrá blokované, tak ako sme si to predbežne vysvetľovali. A nesmiete zabudnúť pri večernom písaní požiadať Sama aby zapojil optický výstup. Inak sa nedozvieme či ste tam a či je všetko ako má byť."
Ja: "Znamená to teda že moje spomienky budú nahrané na záznamové médiá, aby potom boliprehrávateľné podľa potreby?"
Smith: "Zhruba."
Ja: "Dá sa potom povedať, že moje súkromné spomienky budú voľne putovať po sieti a internete a bude ich môcť ktokoľvek, hoci iba náhodne prečítať?"
Smith: "Bola by to pre nás výhoda, keby to tak bolo, lebo by sme mohli mať Sama pod kontrolou a s vami komunikovať priamo cez strojový kód. Ale to, ako Sam ukladá pamäťové zdroje je pre nás jednoducho nezmapovateľné. Jednak sa to snaží robiť tak, aby prevodspomienok zaznamenaných mozgom, ktoré majú skôr analógový charakter, bol už v holografickej podobe. Máme šancu jedna k miliarde, že bez príslušnej interferenčnej zložky dokážeme vyskladať holografický obraz. A Sam to robí tak, aby využil čo najkratšie spojenia siete počítačov a všetko mnohonásobne zálohuje. My teda môžeme iba predpokladať ,že príslušná interferenčná zložka z ktorej sa skladá holografická informácia má jeden paket v danom okamihu na nejakom operačnom systéme dajme tomu v Anglicku a druhý na Filipínach z ktorých Sam zloží výsledný obraz. K tomu má po celom svete ešte nejakú stovku záloh, keby nedajboh došlo k problému. K ukladaniu pritom využíva nie jedno konkrétne miesto na nejakom hard disku, alebo operačnej pamäti, ale informáciu štruktúruje do určitých hierarchií, teda zjavne kopíruje činnosť mozgu. Rozumiete, keď si mozog chce niečo vybaviť, putuje k danej spomienke cestou asociácií. Skladá si výslednú spomienku v neurónových uzloch a nakoniec doputuje k danej spomienke vyskladanej z mozaiky, ktorú tvoria cestou vyzbierané fragmenty. Proste k tej istej spomienke môžete dospieť cestou cez spomienku na vône, cez obrazy, tváre, zvuky, atmosféru a nálady...
Počítač je iný, ten si ukladá konkrétny súbor s plným rozsahom informácie. A keď si ho vy nahrávate z hard disku, alebo cez sieť, musí sa prekopírovať celý, bez jediného chýbajúceho bitu. Ba dokonca pomocou kontrolného výpočtu si počítač overuje, či je všetko v poriadku. To je nesmierne náročné na úložný priestor, čas a predovšetkým presnosť. Ľudský mozog si na takú presnosť nepotrpí a vytiahne si danú informáciu aj bez toho, že by bola kompletná a obsahovala všetky detaily..."
Ja: "Preto je vaše spojenie počítača a ľudského mozgu také geniálne. Počítač poskytne človeku presnú nedeformovanú informáciu a preto má človek možnosť sa sústrediť na tvorivú činnosť spojenú s intuitívnosťou..."
Smith: "Áno a tom to je, čo chceme spoločne urobiť. A teda nám zostáva to posledné - vaše rozhodnutie! Tak čo, ideme do toho Nalim?
Ja: "Jasné a pokiaľ možno hneď, na budúci týždeň chcem byť doma..."
Smith: "No nie tak zhurta! Zajtra ráno začne fyzická príprava. Dnes by ste už nemal nič jesť. Ráno sa okrem iného totiž urobia základné lekárske testy. Viem, viem, o tom som nehovoril. Nejaká kvapka krvi sa musí precediť. Lekári to vyžadujú. Do spánku vás priateľu musíme uviesť v plnej kondícii a nalačno."
Ja: "To nie je žiadny problém. Cítim, že aj tak by som do seba nič nedostal. Žalúdok mám zovretý ako v kliešťach. A čo bude mojim dnešným programom?"
Smith: "Pôjdete sa ubytovať a snažte sa na nič nemyslieť, aby ste psychicky boli fit."
Ja: "Neviem či to pôjde, som nejaký rozcuchaný."
Smith: "Dáme Vám nejaké sedatíva, pokiaľ bude problém zaspať vezmite si ich. Inak ich nechajte tak. Nie som zástancom chemizovania organizmu. Tak dovidenia a držte sa!"
Ja: "Vďaka a zatiaľ dovi zajtra!"