Vyvíjela Imuna biologické zbraně?

Vyvíjala Imuna biologické zbrane?

BRATISLAVA - "Niekoľko rokov som v Imune Šarišské Michaľany pracoval s pôvodcami moru a antraxu, čiže slezinovej sneti. Bolo to prísne strážené pracovisko, vybavené na tie časy špičkovou technológiou, a tak o všetkom, s čím sme tam prichádzali do styku, sa vonku nesmelo muknúť pod hrozbou trestu." Pravde sa s týmto tajomstvom po takmer troch desaťročiach zdôveril bývalý laborant "oddelenia s vysoko virulentnými nákazami" - ako sa pracovisko oficiálne nazývalo - ktorý si neželá byť menovaný. Oddelenie sa nachádzalo v budove obohnanej vysokým plotom, vstup do nej mali povolený len vybraní zamestnanci. Na pracovisku sa pohybovali v špeciálnych skafandroch a mali skrátený pracovný čas.
"To nám ostatní zamestnanci Imuny strašne závideli," spomína náš zdroj, ktorý ako dôchodca má dosť nepokojnú starobu. Žije totiž s ťaživým vedomím, že sa podieľal na vývoji biologických zbraní. "Je príznačné, že v Imune sme s tým prestali až okolo roku 1973," hovorí bývalý laborant.
"Čiže v čase, keď Spojené štáty a Sovietsky zväz podpísali zmluvu o zákaze vývoja a výroby týchto zbraní."
Informáciu sa pokúšame overiť v samotnej Imune. Jej terajší riaditeľ Peter Schvalb síce pracuje v podniku už sedemnásty rok, ale o dianí z konca 60. a začiatku 70. rokov vie len z počutia a druhej ruky. "Šuškalo sa, že špeciálne pracovisko patrilo priamo pod ministerstvo obrany v Prahe," prehodí Schvalb, "ale to by vám azda mohli potvrdiť, resp. vyvrátiť moji predchodcovia."
Ing. Imrich Banda je jedným z nich, ale rozhovorom na takúto háklivú tému by sa najradšej vyhol. Opakuje, že Imuna bola vtedy len závodom, nie podnikom, ktorý patril do výrobno-hospodárskej jednotky ÚSOL so sídlom v Prahe. Áno, pracovisko, o ktorom je reč, malo osobitný režim a "zaujímal sa oň" rezort obrany. "Pracovali tam však na ochrane pred biologickými zbraňami, nie na vývoji týchto zbrani," tvrdí Banda. Vzápätí však žiada, aby sme ho v novinách necitovali.
Ivan Brala preberal vedenie Imuny v roku 1970. Pripúšťa, že v 60. rokoch sa na osobitnom pracovisku mohli venovať "všeličomu", ale začiatkom 70. rokov už len výrobe séra proti botulizmu. Ešte dodá: "Čo konkrétne tam robili predtým, to vám už nikto nepovie..."
Skúšali sme čo-to zistiť aj v Prahe. ÚSOL už dávno neexistuje, jeho nástupníckou organizáciou je spoločnosť Sevapharma, ktorej vedenie sa personálne celkom obmenilo. Imunu spred tridsiatich rokov z týchto ľudí vlastne nik nezažil. Lenže práve Praha, presnejšie jej médiá, rozšírili pred týždňom informáciu, že "bývalé Československo vyrábalo v rámci Varšavskej zmluvy biologické zbrane až do roku 1989". Podľa tej istej informácie všetky príslušné technológie sa po roku 1989 zlikvidovali, podobne ako aj zvyšky nebezpečných biologických látok. Či sa medzi nimi nachádzali aj preparáty zo starej Imuny, to už informácia neuvádzala.
Krátko predtým však britský denník The Mail uverejnil správu, podľa ktorej si arabskí teroristi zaobstarali ampulky so slezinovou sneťou údajne - v Čechách!

ZDROJ: http://www.Pravda.sk - 28.09.2001

Vyvíjala Imuna biologické zbrane?


BRATISLAVA - "Niekoľko rokov som v Imune Šarišské Michaľany pracoval s pôvodcami moru a antraxu, čiže slezinovej sneti. Bolo to prísne strážené pracovisko, vybavené na tie časy špičkovou technológiou, a tak o všetkom, s čím sme tam prichádzali do styku, sa vonku nesmelo muknúť pod hrozbou trestu." Pravde sa s týmto tajomstvom po takmer troch desaťročiach zdôveril bývalý laborant "oddelenia s vysoko virulentnými nákazami" - ako sa pracovisko oficiálne nazývalo - ktorý si neželá byť menovaný. Oddelenie sa nachádzalo v budove obohnanej vysokým plotom, vstup do nej mali povolený len vybraní zamestnanci. Na pracovisku sa pohybovali v špeciálnych skafandroch a mali skrátený pracovný čas. "To nám ostatní zamestnanci Imuny strašne závideli," spomína náš zdroj, ktorý ako dôchodca má dosť nepokojnú starobu. Žije totiž s ťaživým vedomím, že sa podieľal na vývoji biologických zbraní. "Je príznačné, že v Imune sme s tým prestali až okolo roku 1973," hovorí bývalý laborant. "Čiže v čase, keď Spojené štáty a Sovietsky zväz podpísali zmluvu o zákaze vývoja a výroby týchto zbraní." Informáciu sa pokúšame overiť v samotnej Imune. Jej terajší riaditeľ Peter Schvalb síce pracuje v podniku už sedemnásty rok, ale o dianí z konca 60. a začiatku 70. rokov vie len z počutia a druhej ruky. "Šuškalo sa, že špeciálne pracovisko patrilo priamo pod ministerstvo obrany v Prahe," prehodí Schvalb, "ale to by vám azda mohli potvrdiť, resp. vyvrátiť moji predchodcovia." Ing. Imrich Banda je jedným z nich, ale rozhovorom na takúto háklivú tému by sa najradšej vyhol. Opakuje, že Imuna bola vtedy len závodom, nie podnikom, ktorý patril do výrobno-hospodárskej jednotky ÚSOL so sídlom v Prahe. Áno, pracovisko, o ktorom je reč, malo osobitný režim a "zaujímal sa oň" rezort obrany. "Pracovali tam však na ochrane pred biologickými zbraňami, nie na vývoji týchto zbrani," tvrdí Banda. Vzápätí však žiada, aby sme ho v novinách necitovali. Ivan Brala preberal vedenie Imuny v roku 1970. Pripúšťa, že v 60. rokoch sa na osobitnom pracovisku mohli venovať "všeličomu", ale začiatkom 70. rokov už len výrobe séra proti botulizmu. Ešte dodá: "Čo konkrétne tam robili predtým, to vám už nikto nepovie..." Skúšali sme čo-to zistiť aj v Prahe. ÚSOL už dávno neexistuje, jeho nástupníckou organizáciou je spoločnosť Sevapharma, ktorej vedenie sa personálne celkom obmenilo. Imunu spred tridsiatich rokov z týchto ľudí vlastne nik nezažil. Lenže práve Praha, presnejšie jej médiá, rozšírili pred týždňom informáciu, že "bývalé Československo vyrábalo v rámci Varšavskej zmluvy biologické zbrane až do roku 1989". Podľa tej istej informácie všetky príslušné technológie sa po roku 1989 zlikvidovali, podobne ako aj zvyšky nebezpečných biologických látok. Či sa medzi nimi nachádzali aj preparáty zo starej Imuny, to už informácia neuvádzala. Krátko predtým však britský denník The Mail uverejnil správu, podľa ktorej si arabskí teroristi zaobstarali ampulky so slezinovou sneťou údajne - v Čechách!